Kto bola Šučľáva? Obyčajné dievča z dediny. Jej jedinou kamarátkou bola Ňúnia. V jeden upršaný januárový deň sa vybrali na vyšný koniec chytať žaby. Raz darmo im staré matere hovorili, že v tú dobu žiab niet. Šli.
Po desiatich minútach chôdze dorazili na miesto. Na ich prekvapenie žaby kŕkali, že s dychom nestačili.
Ňúnia hovorí: „pozri, Šúčľava, koľko žiab, poďme bozkávať“. „Veru, dievka moja,“ poďme. Tak bozkávali jednu žabu za druhou.